Country choice:

Cirkev Essénsko - Kresťanská, Slovensko
CEK
Slobodne sa navzájom podeliť o lásku Božiu

Veľkonočná kázeň 2014, PAX Immanuel II.

Milé sestry a bratia v Kristu,

 

jeden manželský pár stratí svoju dcéru, ktorá spáchala samovraždu. Dva roky nato utrpí otec ťažký srdcový infarkt, ktorý prežije. Krátko nato zomrie matka na zhubnú rakovinu. Niekoľko týždňov potom sa vdovcovi skoro ráno zjaví jeho zosnulá manželka. Hovorí mu: „Buď pokojný, Elke je pri mne. Prišli sme v poriadku, máme sa dobre. Ži svoj život! Všetko bude dobré...“ Bol to sen, vízia, zbožné želanie, fantázia alebo...?

Muž o tomto zážitku s nikým nehovorí. Strach sa strieda s radosťou. Táto skúsenosť natrvalo zmenila jeho zármutok, ba celý jeho život.


Zdá sa, že sa podobne cítili aj tri ženy v to Veľkonočné ráno. Plné bolesti a nekonečného žiaľu kráčajú k hrobu. Sú samé. Krutá smrť, poprava ich milovaného priateľa Ježiša nimi otriasla. Napĺňa ich strach a túžba po domove. Chcú zabalzamovať mŕtvolu, preukázať mŕtvemu Ježišovi poslednú službu lásky.


A potom to veľké zdesenie: počujú hlas, vidia mladého muža v dlhom bielom rúchu. Hovorí: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného. On vstal z mŕtvych, nie je tu...“


Ako a prečo máme veriť my ako rozumní ľudia v v zmŕtvychvstanie?

Bol hrob prázdny? Alebo predsa nie? Nielen učení teológovia sa o tom prú... Myslím, že pri zmŕtvychvstaní ide o niečo celkom iné ako o znovuoživenie tela. Zmŕtvychvstanie, večný život – to sú tajomstvá, ktoré nemôžeme prebádať našim rozumom alebo pochopiť prírodovednými poznatkami. S našim navyknutým myslením sa tu dostávame do rozporu. Pretože žijeme v myšlienkovom systéme, v ktorom sa javí byť skutočné len to, čom dokážeme merať pomocou prírodných zákonov, dokázať a logicky vysvetliť. Čo nedokážeme vysvetliť s doterajším obrazom sveta, to neexistuje.


Slávime sviatok zmŕtvychvstania Krista. To je pre náš rozum veľká trúfalosť, iste! Ale našťastie človek nepozostáva predsa len z rozumu, ale má oveľa viac možností, aby sa dozvedel, že život je viac ako materiálne bytie. Všetok život je nepominuteľný, všetko sa vracia späť k zdroju, k „Bohu“, k „svetlu“. Kto sa cíti byť spojený so stvorením, „vie“, že všetko plynie v určitých rytmoch. Tak pozostáva deň z rána, obeda, večera, noci a opakuje sa ďalšie ráno znovu. Aj rok má stály rytmus od jari, leta, jesene a zimy a na ďalšiu jar príde zas. Takisto aj rytmus nášho života: narodenie, detstvo, mladosť, dospelosť, staroba, úmrtie a znovuzrodenie. To sa deje od počiatku stvorenia vesmíru a zostane vo svojej nekonečnosti naďalej. Nič sa nestratí, čo raz existovalo, ani hmota, ani energia, ani duch, ani život. Ale všetko sa premieňa. Znovuzrodenie je iným slovom pre premenu.


Sviatok Zmŕtvychvstania, ktorý sa koná každý rok v prvú nedeľu po jarnom splne mesiaca, nie je bezvýznamný. Po zimnom odpočinku vyrážajú púčky a všetko znovu rozkvitne.

Tak nám to podáva aj písmo Starého zákona. Napríklad v 90. Žalme, kde sa píše: „Bože, ty si našim príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, ty si Boh od vekov až naveky. Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa ľudskí synovia! Lebo v tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul.“

Alebo na inom mieste sa píše v Piesni Šalamúnovej: „Boh vložil večnosť do našich sŕdc, ale človek nemôže pochopiť božie dielo, ani začiatok ani koniec.“


To sa myslí zmŕtvychvstaním: s Kristom vchádzame, „premenení“ do iného „života“ – aj keď musíme zomrieť. Život je viac ako to, čo máme pred očami a čo môžeme pochopiť našimi zmyslami. Život je viac ako časový úsek medzi narodením a smrťou. Keď sa oboznámime s písmami iných náboženstiev, stretneme sa aj tam s nádejou na život po tomto živote. Tak je to v Judaizme, v Islame, v Egypte, Indii, Číne. Všade sa hovorí o tomto návrate cez smrť do života.


Aj ľudia, ktorí boli klinicky mŕtvi, informujú o tom v nádherných obrazoch a zážitkoch.


Poďme ešte raz s tými vydesenými ženami k hrobu vo Veľkonočné ráno: Sú samé, plné starostí, kto im zabezpečí prístup k hrobu, pýtajú sa. Vyľakajú sa o to viac, keď tam už náhrobný kameň nie je a namiesto mŕtveho tela zbadajú niečo úplne neočakávané. Mladého muža v bielom rúchu, ktorý k nim prehovorí: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného. On tu nie je, vstal z mŕtvych.

Je to anjel v podobe bielo odetého mladého muža. Anjel ako posol boží, ako spojovací článok medzi týmto a oným svetom. Slová z iného sveta, ktoré nie sú prístupné našim zmyslom na materiálnej úrovni. Ľudia so zážitkami blízko smrti alebo v meditácii vedia o čom je reč.


Boh je iný, ako ho dokážeme pochopiť v našich predstavách a už vôbec nie definovať. Znovuzrodenie môžeme pochopiť len na duchovno-duševnej úrovni. Treba ho chápať ako symbol a poukazuje na nekonečnú silu, ktorá žije a pôsobí vo všetkom, čo existuje, bez začiatku a bez konca. Ako sa píše v Malom princovi od Antoine de Saint Exupéry: „Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné...“ Toto platí zvlášť na Veľkú noc. Tam, kde sa našou dušou dotýkame duše Boha, vytušíme večnosť.

To nepochopiteľné robí týmto ženám strach. Vyľakajú sa a boja sa, lebo sa vo svojom zármutku tak veľmi upriamili na bolesť, stratu, minulosť. Tento zármutok ich ťaží ako ťažký balvan. Robia si starosti, ako by mohli tým balvanom pohnúť. Ale ich starosti sú zbytočné – tak ako často v živote: na počudovanie sa stane neočakávané. Balvan je odvalený. Potešujúci obraz. Práve tam, kde sa nám to zdá najbezvýchodiskovejšie a najnemožnejšie, sa prostredníctvom životnej sily zmŕtvychvstania stáva život opäť možným – tu a na onej hranici smrti.


Veľkonočné posolstvo nám všetkým chce na útechu povedať: Ježiš žije! To, čo povedal svojim blízkym o milosrdnom Bohu, o božom kráľovstve a ako uzdravoval, poukazuje na Boha, pôvodcu všetkých vecí. Tieto slová milosrdenstva nemohli zniesť mnohí jeho súčasníci, zvlášť nábožensky fundovaní spoluveriaci. Preto im bol tŕňom v oku, preto ho chceli zabiť.


Keď nejaký človek zomrie, je to veľmi smutná, často strašná skúsenosť pre pozostalých. Predovšetkým bolesť z toho, že sa musia definitívne rozlúčiť. Už nie sú možné žiadne dotyky, žiadne nežnosti. Myšlienka na život bez zosnulého zatieňuje všetky možnosti života, ktoré existujú pre pozostalých. Tento alegorický prejav o zmŕtvychvstaní Krista chce utešiť náš zármutok a povzbudiť nás k dôvere v Boha. Dôvere k tomu, že budeme po smrti premenení a nie vydaní napospas záhuby. Táto viera dokáže liečiť naše zranené duše.  Táto dôvera v Boha sa stala súčasťou nás bez toho, aby sme si to možno všimli. Táto viera nám chce vziať strach pred zánikom, temnotou a neistotou nášho obmedzeného pozemského života alebo ho urobiť prinajmenšom znesiteľným.


Ten, kto v sebe pripustí túto nádej, pochopil zmysel Kristovho kríža ako aj zmysel kríža vlastného.

 

Amen

 

PAX Immanuel II.

 

Kalendár akcií
« December 2018 »
PoUtStŠtPiSoNe
2627282930
1

2 akcie

01. 12. 2018 - Bohoslužba CEK a svěcení adventních věnců (Kněz Janík Zdeněk)
01. 12. 2018 - posvätenie adventných vencov (Kňaz Vallo Richard)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
2

2 akcie

02. 12. 2018 - Adventná Bohoslužba Bratislava (Kňaz Štrelinger Peter)
02. 12. 2018 - Adventná bohoslužba (Kňažka Hraníková Miroslava)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
3
4
5
6
7
8
9

1 akcia

09. 12. 2018 - Bohoslužba CEK, 2.adventná nedeľa (Kňažka Cviklovičová Jozefína)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
10
11
12
13
14
15

1 akcia

15. 12. 2018 - Bohoslužba CEK, RKN a OTCE (Arcibiskupka Hobžová Otka)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
16
17
18
19
20
21
22

1 akcia

22. 12. 2018 - Slavnostna vianocna bohosluzba (Kardinál Autner Rudolf)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
23

1 akcia

23. 12. 2018 - Vianočná Bohoslužba Bratislava (Kňaz Štrelinger Peter)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
24
25
26
27
28
29
30
31
123456
Copyright 2013 - 2018 © Cirkev Essénsko - Kresťanská, Slovensko