Primičná kázeň, kňaz Michal Jamrich

Vážení cirkevní hodnostári, vážené sestry a bratia, vážení hostia.

Veľmi si ctím a vážim, že dnes môžem stáť tu pred Vami v tejto výnimočnej chvíli, akou primičná Bohoslužba bez pochyby je.

Rád by som sa dnes ku vám prihovoril prostredníctvom svätého písma,  

kde sa veľa dočítame o sile modlitieb,  žalmov, prosieb za uzdravenie,  

a kde sa stretávame aj s pojmom “Pros a uzdravíš sa” .

Z pohľadu laika, také obyčajné, také vedecky nepodložené.

Často si taký človek asi kladie otázku:

A to mi má pomôcť? Nejaké slovo, akýsi pocit?

Byť úprimný, milý, dobrý a vrúcne prosiť o múdrosť a zdravie?

Toto ma má vyliečiť?

Týmto sa zbavím pol roka trvajúceho kašľa a neustáleho sucha v krku?

Na druhej strane to ale vyzerá celkom jednoducho,   

tak teda skúsim poprosiť… . Skúsil som to a dokonca dvakrát. Kľačal som pritom na kolenách, aj ruky som mal zopäté a dohora nasmerované a nič sa nestalo.    

Stále kašlem a stále som chorý. Tak kde je pravda? Kto ju má?

Vyliečiť sa len jednorázovými prosbami, modlitbami, bez pomoci kvalitnej stravy,  liekov, bylinných čajov, masáží, prechádzok prírodou, vhodných cvičení je naozaj možné, ale vôbec to nie je jednoduché.

Táto úloha sa podobá procesu vyžehlenia košele žehličkou, ktorej šnúra nie je zasunutá v elektrickej zástrčke.  

Touto žehličkou, keďže nehreje, sa Vám to podarí dosiahnuť v neuspokojivej kvalite za niekoľko týždňov neustáleho a rýchleho prechádzania žehličkou po košeli, ktorú pri tom budete jemne kropiť vodou.

Teplo vznikajúce neustálym pohybom odpojenej žehličky po tkanine v spojení s určitým tlakom vyvíjaným na ňu, dielo veľmi pomaly a nedokonale vykoná.

To, čo k splneniu úlohy potrebujete je nekonečná trpezlivosť a neochvejná viera, že sa Vám to predsa len raz podarí, a že je to vôbec možné.

Nie je to nepravdepodobné, veď bezbrehou láskou je, že Boh, keď uvidí Vaše kroky, uvidí vieru vo Vašom srdci v spojení s odhodlaním,

pošle za Vami anjela, ktorý Vám ponúkne k žehleniu pripravenú, rozžhavenú starú žehličku z dôb, kedy elektrinu ľudia ešte nepoznali.

Keď ju použijete, nepohrdnete zastaralým a využijete pomoc Božiu, dosiahnete cieľa skôr.

Kto sa pokorí, ten býva povýšený. Najprv je ale dôležité, aby sa človek sám rozžiaril pokorou, vierou, milosrdenstvom a šľachetnou túžbou.

Až potom sám seba pozdvihne.         

A zároveň je neviditeľnou silou pozdvihnutý ešte oveľa vyššie, než by bol sám schopný kedykoľvek vystúpať.

Keď sa naučíš prosiť a modliť, objavíš v prosbe aj v modlitbe cestu.

Keď sa naučíš správne prosiť, uzdravíš nielen dušu, ale aj svoje telo.

Prosba je malý zázrak. Prosba je vzdanie sa trápení a odovzdanie sa Bohu. Pros a bude Ti dané. Pros a budeš vyslyšaný.

Nie sme tu na zemi len preto, aby sme sa len veselili a svoje túžby napĺňali.

Prišli sme na svet, aby sme MU aj ostatným ľuďom vo vývoji pomáhali, svoje JA rozpúšťali, Bohu sa približovali a radovali sa z toho, ako sa nám otvára Kráľovstvo nebeské.

Nie telo, ale ušľachtilosť duše nám má vládnuť.     

Nie zmyslom, ale múdrosti srdca máme hlavne načúvať.

Máme jednať nie JA, ale voľu Božiu napĺňať.

Božia vôľa je nám tým, ako je prostá, jednoduchá, nánosov logiky a vlastného prospechu zbavená, na plnenie nesmierne náročná.

Božia vôľa nás učí sebazapreniu, ničí naše nízke pozemské väzby a tie skutočne dôležité pozdvihuje na vyššie stupne, na úroveň skutočnej lásky, múdrosti a prospechu pre všetkých a všetko.

Aby človek niečo dostal, musí najprv niečo odovzdať.

Nie je možné len hromadiť a hromadiť. Zhromažďovanie svetských statkov a informácií dušu zahlcuje a prenecháva vládu rozumu. 

Duša je skromná, stačí jej pokoj, stačí jej teplo, príjemne mihotajúca sa láska, postačí jej pohár dobra.

Nehľadá príležitosti, zážitky, neočakáva dary ani veľké dobrodenia.

Našou podstatou je život v mieri, priateľskom súžití so všetkými a všetkým v láske    a nie chcenie, nie snaha po víťazstve, či túžba niečo mať.

Všetko, čo potrebujeme, je bohate obsiahnuté práve v Božej vôli.

A aj cez toto poznanie občas veľmi vzdorujeme, keď prehrávame a naše ego dostáva poriadnu príučku.

Pokiaľ sa udalosti nevyvíjajú tak, ako by sme si želali, chceme to zmeniť, napíname sily a od vôle Božej, od možnosti nášho skutočného a dlhodobého šťastia sa spravidla nevedomky odpájame. Dôrazne bušíme na dvere, ktoré možno otvoriť len čistou a nesobeckou láskou.

“Buďte prostí, ochotní, ústretoví.

Milujte všetkých ľudí, ktorých Vám život do cesty privedie takých, akí sú.      

Nič nemeňte silou. Upravujte a meňte svoje okolie pomaly tým, že vlastným príkladom ukážete nasledovaniahodný obraz dobra, šťastia, všeobjímajúcej lásky” - TO JE VÔĽA Božia.

Nie byť prvý, vždy stáť v popredí, byť videný, byť počutý, počúvaný. Nesnažte sa hľadať ľudí, ktorých by ste usmerňovali a viedli. Naopak. Pokúste sa nájsť pokoj     a svetlo vo svojom vnútri,

odpustenie a lásku vo svojom srdci a uvidieť Otca na nebesiach každý deň. Snažte sa uvidieť Boha, ako stojí v každom okamihu vedľa Vás.

Keď pôjdete správnou cestou, vôľa Božia Vás povedie.

Povedie a prevedie Vás bez väčšej újmy na tele i na duši životom.

Verte v Boha a napĺňajte Jeho vôľu, teda cestu mieru, skromnosti,

veľkého dobrodenia, milosrdenstva a čistej lásky.

Milujte všetkých tak, ako Vás miluje Váš nebeský Otec. 

Amen.