Kázeň Turíce 2016 - PAX Immanuel II.

„...A tak prišiel regiment Evanjelia s týmto zázrakom, že sa zlí stali smelými, laici na okamih tými najučenejšími, ktorí prišli na Zem. Ochráň sa od hlupákov, ktorí sa stali smelými, aby porozumeli Písmu a hovorili všetkými jazykmi. (Martin Luther, EPM, 1985/86, 182.)“

 
Milé sestry a bratia v Kristu,

keď prečítame Vianočný príbeh Lukáša, tak budú Vianoce. Čo sa však stane, keď nám Lukáš bude rozprávať o Turícach? Budú Turíce? Tak veľmi si to želáme! U koho iného by sme si to mohli vyprosiť, než u verného Boha a nášho Otca Pána Ježiša Krista; než u Ducha, Ducha Svätého? Je to Duch, ktorý nás dnes povolal, ktorý nás spája spolu a ktorého predsa čakáme. Je to Jeho tajomstvo, byť v nás a medzi nami a zároveň prebúdzať túžbu po jeho príchode, prebudiť ju, oživiť. Je to Pán samotný. Pán je Duch. Sloboda, veľkolepá sloboda Božích Detí je Jeho darom.  
Keď Duch prebudí v nás túžbu po živote z Boha, potom nás nevedie len na oblasť zbožných želaní ale vedie náš zmysel k Božím prísľubom, k prísľubu, ktorý dal Ježiš - že príjmeme Ducha Svätého, utešiteľa, obhajcu a podporcu, Mecenáša.  
Tento prísľub dosiahol i k našim ušiam a keď k tomu ešte pridáme srdce, potom nastanú skutočné Turíce.  
Vtedy „boli všetci jeden pri druhom na jednom mieste“, o tom Lukáš vie rozprávať. Je to spoločenstvo, ktoré sa tam zhromaždilo. Spoločenstvo, to sme my dnes, ľudia, v ktorých sa dá stretnúť Ježiš a Jeho slová. Som vďačný za toto, a vnímam to ako veľký dar ešte stále. Bol to starý sviatočný deň Izraela, keď sa zhromaždilo spoločenstvo. Po sviatku Pesach nasledovalo 50 dní až po týždňovú slávnosť, ktorá bola viac než len sviatkom žatvy, pretože sa pripomínal spolok zo Sinaia a návrh nového života v zasľúbenej krajine. Preto prišli Židia zo všetkých zemí sveta do Jeruzalema, aby tieto oba sviatky slávili.  
    Vie nám Duch Svätý ešte aj dnes pomôcť? Keď sa poobzeráme, zdá sa akoby sa Lutherove slová práve dnes napĺňali.  
„...A tak prišiel regiment Evanjelia s týmto zázrakom, že sa zlí stali smelými, laici na okamih tými najučenejšími, ktorí prišli na Zem. Ochráň sa od hlupákov, ktorí sa stali smelými, aby porozumeli Písmu a hovorili všetkými jazykmi. (Martin Luther, EPM, 1985/86, 182.)“   
Nie je to tak, že práve dnes máme dojem, že hlupáci vládnu naším krajinám a laici sú učenejší než politici? Chýba už len naše prevzatie skrze Ducha Svätého, aby nás viedol k lepším skutkom.  
Ale do našich krajín prišli tisíce cudzincov. Mnohí právom, pretože každý človek má právo utiecť od vojny. Iní neprávom, pretože im ide o bohatstvo, ktoré čakajú a vyžadujú, a potom iní, ktorí chcú v našich krajinách viesť vojnu.  
Čo by sme urobili, keby nás viedol Duch Svätý? Ako by sme sa správali?  
To čo sa stane ale potom, nemôžme „urobiť“, zahájiť ani pripraviť. „Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“  
Martin Niemuller hovorí: „Malý zástup učeníkov zažil hlbokú, všetko presahujúcu premenu.  
Zmenilo by zasiahnutie Ducha Svätého aj nás? Otvorili by sme si aj my ústa a konečne prehovorili?  
Politici sú zástupcami národa, teda našimi zástupcami. Keď mám obchod a objednám si zástupcu, kedy otvorím ústa? Keď nekoná v mojom mene? Keď si naplní vrecká z môjho obchodu? Každý jeden by okamžite konal a zástupcu vyhodil, tak ako Ježiš vyhodil vymieňačov peňazí z chrámu.  
Vždy to znamená – náboženstvo by sa nemalo miešať do politiky. Náboženstvo je ale vykonávané ľuďmi a to musia byť oni, ktorí pozdvihnú hlasy a konajú. Vtedy nad Izraelom vládol Rím. Cudzia vláda. Nie sú ale aj naši politici tí, ktorí sa nám stali cudzími?  
Nechajme sa aj tak jednoducho vtiahnuť do Turíc a tešme sa zázrakom príchodu Ducha Svätého, Jeho sily, ktorá všetko naplní, Jeho ohňa, ktorý všetkých zapáli, Jeho život sprostredkujme do reči. Tak to stojí tam; preskočme naše tesné hranice, a pokračujme v zmŕtvychvstaní medzi tými, ktorých ten čo vstal z mŕtvych povolal a priviedol k sebe. Kto by tu chcel vysvetliť, objasniť, učiť, keby Duch Svätý nenaplnil aj jeho?
    
Zázrak Ducha Svätého, Turíce, kedy ľudia pocítia, každý si všimne to, čo on sám nemá a ani nevie dopraviť iným. Čo nám však Boh skrze Ducha Svätého daruje a čo nám hovorí; aby sme sa stali Jeho poslami skrze danosť Ducha a aby to už nikdy nebolo inak, než skrze Ducha Stvoriteľa a v Jeho sile.  
Keď sa, milí súrodenci, na seba pozrieme, tak sa chceme vidieť v tomto svetle milosti skrze osvietenie Ducha Svätého. Zjavuje nám, že sme Božie deti. Žiadny človek nemá Ducha Svätého, ani žiadny verný Kresťan, ak mu ho Otec nedal. Ježiš sľúbil a slovo dodržal. Ponechaj i nás v radosti a dôvere a viere v to, že Pán svoje slovo dodrží, očakávať Ducha Svätého. A nechaj nás poďakovať sa za to, čo urobil. Nechaj nás konať tak, ako nás to učili modliči žalmov a ako nám kládli na srdce - už tam, kde ešte trpíme nedostatkom Božieho Ducha, Pánovi poďakujme za Jeho dary. Smieme to, a ctíme si ho touto dôverou.  
V žiadnom prípade nedostávame na Turíce najmenej darov, ako kedysi povedal Bertold Brecht. Nie, chvála buď Pánovi, posiela nám Ducha Svätého a my sa tu zbierame v mene Trojjediného. A nedivíme sa nad tým, čo nám Duch Svätý daruje? Všetok náš nedostatok vyplní a pozdvihuje náš tieň. Kde inde než v reči, v novej reči, ktorú nám Duch daruje, by sme to mohli úžasne prežiť. Duch dáva slová. Sú to nové slová, doteraz nevypočuté. Slová, ktoré nám samy idú k srdciam a skrze nás sa stávajú posolstvami Boha, k utešeniu a nabádaniu, k súrodeneckým slovám, ktoré nás naprávajú a pôsobia ako viera uprostred dnešných časov. Iskra radosti, ktorá sa pri Duchu Svätom zapáli na plameň, preskočí, presiahne Boží oheň, tak ako to povedal Ježiš. „Prišiel som, aby som zapálil oheň na Zemi. Čo by som chcel viac než to, aby už horel.“  
Dosiahne tentoraz Duch Svätý na nás? Nájdeme skrze neho silu a odvahu hovoriť?  
To je to, čo vám všetkým želám k tomuto sviatku Turíc.  
Musí už byť jasné, kde má naša radosť pôvod, odkiaľ prichádzajú slová, ktoré nami hýbu, na čom je založená spoločnosť, ktorá je nám darovaná. Petrovi ide preto o reakciu posmievačov, ponúka mu príležitosť zjaviť Božie svedectvo. Tak to je. Teda sa nepotrebujeme odvrátiť tam, kde nás odmietajú alebo sa nám dokonca trvalo vysmievajú. Ponúka sa tú takto príležitosť vyložiť svedectvo ako rozpoznať jeho vieru a stáť verne pri svojom Pánovi.  
Pritom nemôžme zamlčať, že s darom Ducha, so zjavením Božieho evanjelia začne nový svet; a preto to staré, čoho sa my ľudia tak pevne držíme, o čoho stave sme v najhlbšom podvedomí presvedčení, prišlo k svojmu koncu. Aké dobré je ale to, že sa na konci zakopne? Pretože sa nám bez Boha - a aj s Bohom - v sebauskutočnení skrze zákony
    nepodarilo skutočne nájsť mier, lásku k blížnym a v tomto svete k sebe prichádzať bez vojen a nenávisti. Vlastne sa to dalo očakávať; tam kde Stvoriteľ tohto sveta a nás ľudí dal tak veľa dobrých darov a Dom života nášho sveta najlepšie zriadil - tak aby o nás bolo vo všetkom postarané a aby vystačilo pre všetkých. Keď Peter veľmi drasticky poukazuje na prorocké slová o konci sveta a na to sa díva v súvislosti s vyliatím Ducha Svätého, potom sa ukazuje osvietenie, ktoré Duch daruje. Tu vyjdú Svetlá stvorenia a na ich miesto nastúpi Svetlo života, Ježiš. Kto sa ho drží a koho On drží, ten nie je stratený, ale vystúpi zo smrti do života:  
„V posledných dňoch sa má stať, hovorí Boh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo: a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať... A budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi... Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv ... a má sa stať: , kto bude vzývať Pánovo meno, ten bude zachránený (2, 17.18b.19a.21). Čo platí na Turíce, to platí naveky, najmä záchrana a omilostenie, nový život a nový Duch skrze Ježiša Krista, nášho Pána.  
V Jeho mene sme sa tu zišli, prišli sme kvôli nemu. Ako vtedy ľudia do Jeruzalema, kvôli záchrane z Egypta a oslavovali život, žatvu, ale ešte mnoho iného a zažili Božie prikázanie, pokrmy života.  
„Allahu akbar“. Tak to znie teraz v mnohých ušiach v našich krajinách a šíri to strach a hrôzu. Tí však, ktorí to volajú, sú veľmi vzdialení od toho, aby chápali Božie posolstvo. Boh a meč nikdy nepasujú spolu. Je náš milujúci Otec. Môžu sa deti cítiť povolané, aby robili prácu otcov? Smú sa prirovnať k tomu, že poznajú vôľu otcov?  
Tu je odpoveďou jasné NIE!  
Dnes smieme načúvať Božiemu slovu a dať mu dôveru, aby nám zveril Ježiša a nechal nás naplniť Duchom Svätým. Duch Svätý nám razí cestu do života, pozná ju a aj nám ukáže, kde sme sa od nej odklonili. Vedie nás, keď to chceme, na správny chodníček nazad. Potom sa, ak to takto smiem povedať, cesta vyplatí, Boh sa nám odplatí Duchom Svätým a jeho darmi.   
Ešte jedno. Vtedy, tak to vie Lukáš, bolo množstvo tých, ktorí sa zišli aby načúvali Petrovmu zjaveniu, keď prišiel rozprávať o Turícach a tom, čo sa tam stalo. Dnes sa stretávajú „masy“ pri iných príležitostiach. V súčasnosti sú to žiaľ často negatívne zhromaždenia. Nechajme si vziať naše strachy skrze Ducha Svätého.  
Hovorme slovami Ducha Svätého bez strachu:  
Zobuďme tých, ktorí nebdejú. Pošlime preč tých, ktorí neplnia našu vôľu ako národa. Pošlime preč tých, ktorí nešíria mier. Povedzme jasné NIE tým, ktorí chcú vojnu.
    
Pôsobenie a zázrak Turíc je dielom Pána Ježiša Krista. Aby ON poslal svojho Ducha a vylial Bytie Jeho viery na neho s radosťou a vedome, že ho volá a potrebuje ako svedka k tomu, aby vystavalo Jeho spoločenstvo, Jeho cirkev a šírilo ho po Zemi. Duch Svätý je tu a žije, pretože Ježiš žije ako Pán a Kristus, a žije pre nás a pre všetkých, ktorí nechajú svojho Pána a Krista byť v sebe, a dáva Svojho Ducha tým, ktorí ho poprosia, a s dôverou očakávajú.   
Amen

PAX Immanuel II.