Vianočná kázeň 2013 - Pax Immanuel II.
Milosť s vami a mier od Boha, nášho milujúceho Otca a od nášho Pána Ježiša Krista.
Amen.
Milí hostia a priatelia,
čoskoro si vypočujeme slová k Vianočným sviatkom.
Slová sú zo Starého zákona a Boh ich nechal vyriecť prostredníctvom proroka Micheáša k Jeho národu.
Asi nebudú znieť príliš vianočne.
Nebudeme počuť ani slovo o anjeloch a o pastieroch.
Ani slovo o maštali a o jasličkách.
Máriu a Jozefa nespomenieme a sčítanie ľudu tiež nie.
Žiadna Tichá noc a žiadna hviezda.
Veď bolo asi 700 rokov pred narodením Ježiša!
Svätá zem bola vtedy rozdelená na 2 štáty.
Väčší Izrael s hlavným mestom Samária.
A menšiu Judu z hlavným mestom Jeruzalem.
Veľká ríša vzdialená niekoľko tisíc km severovýchodne chcela krajinu dobyť a zrovnať so zemou.
Severný štát už spustošili a veľkú časť obyvateľov deportovali.
Obyvatelia juhu boli znepokojení a vláda bola oslabená.
Túžba po novom silnom človeku rástla.
Ale nádej na neho sa zmenšovala.
Od hlavného mesta sa už viac čakať nedalo.
A od zvyšných miest, ktoré boli skôr malými provinčnými dedinkami, už vôbec nie.
V tých časoch nechal Boh ku svojmu národu preriecť slová prostredníctvom proroka.
Slová, ktoré neskôr i nám znejú dôverne.
Sú uvedené pri Micheášovi v 5. kapitole :
“A od teba, Betlehem, Ephrata, spomedzi tisícich v Jude, od Teba sa mi zjavilo, že On má byť vládcom Izraela. A Jeho pôvod je z praveku odo dní večnosti. Preto ich On obetuje až do času, kým Rodička porodí. A zvyšok Jeho bratov sa vráti i s deťmi z Izraela. A On tu bude stáť a Jeho stádo sa pasie v sile Jehovu, vo výsosti mena Jehova, v Jeho Bohu. A oni budú tam prebývať. Pretože od teraz On bude veľký až do konca sveta. A toto bude mier.“
Viete niečo o mieste Schönhausen?
Hovorí vám niečo Bad Honnefer, mestská časť Rhöndorf?
A hovorí vám niečo Möhra v Sasku?
No dobre – nebudem taký.
Sú prázdniny, tak nebudem zadávať nijaké domáce úlohy.
A teda to hneď objasním.
Schönhausen je malé mesto a rodná dedina železného kancelára Otto von Bismarck.
A v Rhöndorfe uzrel svetlo sveta prvý spolkový kancelár Konrad Adenauer.
Möhra je rodné sídlo rodiny Martina Luthera.
Iste vtedy nik nesledoval zoznam narodených v oblastiach Schönhausen a Rhöndorf s predpokladom, že jedno z novonarodených detí sa stane novým spolkovým kancelárom.
Súrne potrebné reformy pre cirkev ľudia tiež nečakali z Möhry o nič viac ako z iných miest.
Takto podobne to bolo aj v dedinke, v ktorej sa raz mal narodiť veľký kráľ Dávid.
Brothausen alebo hebrejsky Betlehem.
Dedina, z ktorej pred 300 rokmi mal vzísť kráľ.
Od vtedy sa kúpe v starom lesku.
Ale nik neočakával ešte čosi z toho malého provinčného hniezda.
Jeho najlepšie dni sú preč.
Je malé a bezvýznamné.
A pre toto malé bezvýznamné mesto v Judejskom stredohorí mal Boh správu :
“Áno si malé a je mnoho miest, ktoré sú väčšie ako Ty, Betlehem. Ale Ty máš byť rodným mestom toho, ktorý znovu vyvedie Izrael zo všetkého zlého. Do Jeho narodenia bude ešte veľa súženia. Ale On potom všetkých opäť zjednotí. Zjednotí tých, ktorí k sebe patria. Potom budete žiť s istotou. A mier, po ktorom túžite, bude mať meno. Bude ním On sám.“
Kto dnes príde do Betlehema, môže ľahko nadobudnúť dojem, že za 2700 rokov sa tu nič nezmenilo.
Príde do krajiny, ktorá túži ako kedysi, po mieri a istote.
Krajiny, kde sa ako doma cítia 2 národy, ktoré vzájomne nechcú, aby krajina bola domovom toho druhého národa.
Betlehem je rozdelený.
Bol by svetom úplne zabudnutý, tak ako mnoho iných dedín, ak by nebol rodným miestom Toho, Kto všetko zmenil.
Navonok, politicky, spoločensky stojí svätá Zem presne v rovnakých ťažkostiach ako vtedy.
Ibaže s lepšími zbraňami.
Teda horšími.
Avšak z pohľadu Boha sa od vtedy zmenilo všetko.
Boh splnil svoj sľub.
Samotný Jeho Syn prišiel na svet v Betleheme.
S Izraelom – s celým ľudstvom – začal odznova prostredníctvom tohoto bezmocného dojčaťa.
Ježiš začal iba s málom.
Aby my sme mohli začať s Ním.
Aby sme s Ním mohli začať odznova.
Rozhodol sa prísť na svet ako dieťatko.
Stalo sa to v malom provinčnom hniezdočku – v Betleheme.
Nechal to najskôr zvestovať prostredníctvom pastierov a nie vládcov.
Prvé roky žil ako vyhnanec v cudzine.
Neskôr bol nespravodlivo odsúdený.
A predsa sa od vtedy všetko zmenilo.
Narodil sa, aby sme už viac neboli sami.
Trpel, aby všetkým trpiacim dal nádej.
Znovu vstal, aby sme pochopili, že nežijeme iba raz.
To, čo začal na Vianoce, ukončil na Veľký piatok a Veľkú noc.
Od začiatku to patrí k sebe.
Mier, po ktorom Boh s nami túžil má meno.
Meno Ježiš.
Preto anjeli s obľubou zvestujú ľuďom Mier na Zemi.
Rozdelenie Izraela aj rozdelenie ľudí v Ňom skončilo.
Už viac nie je severná a južná ríša.
Viac nie je Izrael a zvyšok sveta.
A všetci, ktorí v Neho – v Ježiša – veria od vtedy patria k sebe.
Preto Kresťania celého sveta slávia Vianoce.
A tí, ktorí nie sú Kresťania, ich slávia tiež. Slávia ich celkom odlišným spôsobom.
Tu v Nemecku skôr romantickou náladou, stromčekom, sviečkami.
Inde ešte neviazanejšie.
Biblia neuvádza nijaké predpisy, ako sa má sláviť narodenie Božieho Syna.
Ani ako sa sláviť nemá.
V Betleheme v malom meste nie je badateľné nič, čo by bolo teraz iné.
V Izraeli a v Palestíne sa nezdá, že by zostali zanechané nejaké stopy okrem turistických atrakcií.
Ale nemusíme vôbec poukazovať na Židov a Moslimov.
Aj Kresťania žijú tak, ako keby Vianoce nezanechali žiadne stopy.
Kresťania do dnešných dní vedú vzájomné vojny.
Sotva sa vedia dočkať pondelka po Vianociach, aby opäť mohli ísť do obchodov.
V rodinách dávajú prednosť jednoduchším odlúčeniam pred náročnejším zmierením.
Žijú tak, ako keby sa nič nezmenilo.
Niekedy ale zablysne maličká iskra, že by to mohlo fungovať aj inak.
Vojaci – odporcovia sa na Vianoce v r. 1914 zbratali a na nemecko - francúzskom fronte spoločne spievali „Tichú noc“.
Rodiny sa na Štedrý večer nehádajú.
Manželia sa rozhodnú hľadať pomoc namiesto toho, aby to vzdali.
Kresťania rozličného vyznania spoločne počúvajú:
“Dnes sa vám narodil Spasiteľ.“
Uspokoja sa na niekoľko hodín s tým, čo majú prostredníctvom Spasiteľa spoločné.
Môžeme byť ako v Betleheme.
Malí a bezvýznamní v očiach sveta.
Naša sila zmeniť niečo v nás samotných nemusí byť veľká.
To spoločné, čo nás spája, môže byť celkom malé.
Dobrá vôľa nemusí byť veľká.
Ale Boh chce s nami začať odznova.
Tým, že Jeho Syn prišiel na svet, to On vykonal.
Tým, AKO prišiel na svet, ukázal, aké je to pre Neho dôležité.
Pre toho, kto takto zmýšľa a začne s Ježišom odznova, sa navonok nič nezmení.
Sila možno nebude väčšia.
Zdravie nemusí byť lepšie.
Situácia v práci nemusí byť príjemnejšia.
Môže to byť lepšie.
Ba ani nemusí.
Ale vzťah k Bohu sa zmení.
Obdobie bez Boha bude preč.
Omyly sú odpustené.
Začal sa nový život.
Kristus sa zjavil, aby nás zmieril.
Zoberme to ako výzvu zmieriť sa s tými, s ktorými z rozličných dôvodov nežijeme v mieri.
Preto sa teš, ó Kresťanstvo!
Radostné a požehnané Vianoce.
Amen.
Jeho svätosť PAX Immanuel II.