Vianoce 2013 - Biskupka Otka Hobžová
Sestry a bratia.
Evanjelista Lukáš uvádza ako dobu narodenia Ježiša obdobie vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme.
Do doby, kedy bol vykonaný súpis obyvateľov Rímskej ríše.
Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6.st. sa Ježiš narodil r. 753 od založenia Ríma.
Tento rok sa určil ako začiatok nášho letopočtu.
Novšie výskumu ukazujú, že sa Ježiš narodil o 4 až 6 skôr.
25. december ako slávnosť narodenia Pána slávime od 2.st.
Vtedy pápež Telestor (125 – 136) nariadil, aby sa v tento deň slúžili 3 omše – jedna z nich o polnoci.
Nech bol ten deň hocikedy, Jeho narodenie prinieslo spásu nám všetkým.
Boh nám sľúbil, že pošle Vykupiteľa – svojho Syna.
Po stáročia Ho Židia očakávali.
A keď sa skutočne narodil, nenašlo sa pre Neho miesto v dome.
Jozef s Máriou sa museli pri sčítaní ľudí zapísať v Betleme lebo odtiaľ pochádzal ich rod.
Nehovorím, že bývali v Nazarete lebo ten bol založený 300 r po narodení Ježiša.
Z miesta, kde Josef s Máriu bývali to bolo do Betléma cca 160 km.
V tej dobe im cesta trvala niekoľko dní. A keď konečne dorazili, skončili (ako píše Lukáš v evanjeliu) v maštali za mestom.
Každé dieťa, ktoré sa narodí na svet, oznámi plačom všetkým okolo seba : „Som tu !“
Plačom nám povie, že vstúpilo do nášho života a vyžaduje si od nás pozornosť a lásku.
Ochranu aj starostlivosť.
Aj tento rok sa chystáme osláviť narodenie Ježiša.
Vítame Ho v našom srdci.
On od nás očakáva lásku.
Keď Mu ju chceme prejaviť, je to zložité.
Máme povinnosti, starosti, nemáme čas.
Musíme pripraviť všetko, čo patrí na slávnostný stôl a pod stromček.
Ježiš sa pýta, či sme odhodlaní prijať Jeho lásku.
A my nevieme odpovedať.
Nedávame pozor a vôbec nenačúvame.
A On klope na naše srdce.
On k nám meria svoju cestu.
Nežiada nás o dary.
Žiada len našu pozornosť.
Chce ju. Celú. A teraz !
Práve teraz o Vianociach.
Preto, aby nám naplnil srdce Božou prítomnosťou.
Splňme Jeho prosbu.
Nechajme Ho k sebe pristúpiť.
A stretnime sa s Ním.
Žiadne stretnutie nie je náhoda.
Každé stretnutie zanechá svoj obraz v srdci.
Tento obraz je naším zrkadlom.
Učí nás.
Pretvára nás.
Učí nás rozumieť sebe samému, svojím túžbam, želaniam, plánom i snom.
Učí nás spoznávať a objavovať seba samého.
Je ako vietor.
Slobodný a rozlietaný na všetky smery.
Nikomu nepatriaci ale v každom zanechávajúci nezabudnuteľný pocit.
Veď len si spomeňte na stretnutie sa s Ježišom z čias, keď ste boli deťmi.
Bol od vás ďaleko a predsa na dosah.
Cítili ste Jeho nekonečnú blízkosť i chvenie svojho osudu.
A za tým všetkým pod závojom tmy bola večnosť.
Nekonečná a vľúdna.
Určená pre všetky Božie deti.
Jasne vymedzená zákonmi a pravidlami Boha.
Pravidlami plnými žičlivosti a Lásky Otca, ktorý k nám poslal svojho Syna, aby rozochvel naše osamelé srdce a pomohol nám hľadať cestu k novým začiatkom.
Vianočný čas je výnimočný.
Je plný protirečení a uponáhľanosti.
Čas chaosu aj zastavenia sa.
Pre jedného čas radosti a pre iného čas bolesti.
Čas detského smiechu ale aj čas trpkej osamelosti a plaču pre iných.
Čas dráždivých večerných svetiel a žiariacich hviezd na Nebi.
Čas nadýchaných snehových vločiek padajúcich k zemi.
Čas nekonečnej harmónie času v kúzelnej noci.
Čas, keď sme k sebe vľúdnejší, pozornejší a navzájom si želáme samé dobré veci.
Čas, keď sme si o čosi bližšie a sme priateľskejší.
Je časom kedy ďakujeme za to, že :
-nie sme nevšímavými ľuďmi, ktorí sa náhlia uzavretí do seba
-nie sme žobráci kľačiaci na rohu neznámej ulice
-nebudeme lidmi zháňajúcimi peniaze na drogy alebo alkohol
-môžeme zažiť eufóriu naplnenou radosťou z rozžiarených očí detí
-môžeme pomáhať trpiacim a opusteným
-sme šťastní ľudia
V čase Vianoc je naša cesta sprevádzaná nádhernou melódiou kolied a Vianočných piesní.
Aj to pomáha rozochvieť znamenia osudu a za tým všetkým uvidieť nápis večnosti :
“Pre všetkých a všetkým : Som váš Otec !“
Pocíťme v sebe pocit večného dlžníka.
Prebuďme sa a z hĺbky srdca povedzme : „ĎAKUJEM.“
Svet asi nikdy nebude dokonalý, čistý a svetlý.
Ale práve teraz je čas, aby sme si uvedomili, akí sme vlastne šťastní.
Z toho, že môžeme objavovať hlbiny vlastnej duše vo vzácnych chvíľach Vianoc.
Vynášať radosť na povrch do priestoru okolo seba vtedy, keď sa duše prebúdzajú a vedia vytrysknúť až k Nebi a objať všetko živé.
Šťastie z toho, že smieme objavovať vlastnú podstatu, túžbu a odhodlanie.
Smieme objaviť zabudnuté a zabudnúť objavené.
Nájsť svoju radosť, šťastie a pokoj v srdci.
Cestu, po ktorej chceme ísť.
Veci večnosti sa nám ukážu, ak ich prestaneme hľadať a necháme ich pristúpiť rovno k nám.
Nechajme teda Ježiša, aby v nás rozsvietil nádej, že cez všetky úskalia života, nájdeme cestu k nášmu Otcovi.
Prajem Vám milostiplné Vianočné sviatky a požehnaný celý rok 2014.
Vaša biskupka CEK Otka Hobžová Trenčín 17.12.2013
