Kázeň Turíce 2018 - PAX Immanuel II.
Drahé sestry a bratia
Keď počujem príbehy Turíc, vždy si spomeniem na stavbu Babylonskej (umelecky aj Babelovej) veže.
Keď ľudia nemôžu súhlasiť ....
V tom čase podľa Biblie všetci hovorili v rovnakom jazyku, ešte aj pri prenose myšlienok.
Zhodli sa na tom, že potrebujú "mať dobrú reputáciu" (meno, vážnosť, povesť), a že chcú, aby svet o nich hovoril.
Preto začali stavať vežu siahajúcu k oblohe. Ak uvažujem o budovaní veže v Babylone, vždy som prekvapený, že tento príbeh je ešte aj dnes aktuálny.
Poniektorí chcú byť stále v strede pozornosti a na výslní. Aj dnes!
Politici, herci, manažéri ...
Ego ich vedie k tomu, aby ich mená boli známe aj generáciám po nich. Bolo by pekné, byť takým slávnym, akého si svet zapamätá.
Napríklad, ak Nemecko hľadá Superstar, rozhodne tým myslíme mladých ľudí.
Ich motiváciou určite musí byť sláva a to, aby nezmizli vo veľkom dave.
Poháňa ich túžba mať život naplnený niečím, na čom záleží.
Myslím si, že toto je všetkým, hoci sa vôbec nechceme stať Superstar. Ale kto chce zostať "nikým" a zmiznúť v dave?
V živote sa snažíme o uznanie a chceme možno získať významnú úlohu.
Pre študentov je k tomu najdôležitejší výkon.
Docieliť a vybudovať si kariéru, zarobiť veľa peňazí, a ak to všetko už majú, postaviť dom, založiť si rodinu. To sú ich bežné - stanovené ciele.
V podstate sú to aj naše ciele.
Tomuto účelu ponúkame a obetujeme takmer všetko.
Sme schopní všetkého sa vzdať.
Stratiť často voľný čas, naše zdravie a niekedy aj morálku.
Niekedy sa mi zdá, že máme akoby nove vierovyznanie k tomu, aby sme povedali:
"Verím v môj výkon, moje schopnosti a môj majetok." A potom sme prekvapení, že o svoje miesto vo svete vedieme ťažký a nespravodlivý boj.
Máme vlastný pokrok a náš úspech je na prvom mieste.
Bez ohľadu na iných.
Ako inak by sme si mohli vybudovať dobré meno v kariére?
Na sviatok Turíc sa v mojej mysli vyskytuje táto otázka:
Skutočne potrebujeme pre seba získať reputáciu (povesť, meno, vážnosť)? Potrebujeme a dokážeme si vôbec vybudovať zmysel a význam nášho života?
A predovšetkým, ak budeme sledovať našu vlastnú vôľu. Privedie nás to k naším cieľom?
Pri stavbe babylonskej veže, bolo hlavným zámerom získať povesť, ktorá sa navždy zachová.
Báli sa, že sa inak rozptýlia v zabudnutí krajín sveta tak, ako to je napísané v Biblii. Presne tak sa to aj stalo.
Prostredníctvom Boha boli ich plány škrtnuté.
Keď Boh videl, ako arogantne sa obrátili k oblohe a Nebesiam, zmiatol ich jazykom - rečou.
Už nemohli pochopiť jeden druhého (naozaj ani telepaticky nie).
Možno sa chceli prekonávať.
Všetci súťažili o to, kto môže dosiahnuť významnejšie veci.
Asi nepočúvali, čo ten druhý hovorí.
Dokážem si predstaviť ich boj a ich odlišné názory. Ako ich to dokázalo odradiť.
Stavba už nebola tak rýchla, ako si predstavovali.
Biblia píše, že ľudia stáli proti sebe, pretože ich plány boli vypracované a uskutočnené bez Boha.
Stalo sa to už dávno.
Stavba Babylonskej veže mala ponaučenie už v staroveku. Mala naučiť pravdu o dobe Ježiša.
A potom prídeme k novozákonnému príbehu na Turíce.
Židia držali slávnosť v Jeruzaleme.
Židia "zo všetkých krajín sveta" sa zišli v Jeruzaleme.
Prichádzali do chrámu preto, aby oslávili mesto. Samozrejme, že si navzájom nerozumeli.
Hovorili rôznymi jazykmi.
Tak ako aj Ježišovi učeníci.
Muži a ženy bezmocne sedeli spolu v miestnosti a nevedeli, ako sa pohnúť dopredu. Mesiáš bol vzkriesený a vystúpil do Neba. Zostali bez Neho.
Ten, ktorý je v Nebi, nebol prítomný. Čo sa s nimi stane teraz?
- A keď prišli sviatky Turíc, boli všetci "zjednotení".
- Náhle zazneli zvuky, akoby prišla búrka. Znelo to dôrazne a celý dom bol ozvučený.
- Existovali jazyky, ktoré akoby rozdeľoval oheň a všetky boli spojené s každým iným.
- Všetci boli naplnení Duchom svätým a začali kázať v cudzích jazykoch tak, ako im povedal Duch svätý.
- Ale v Jeruzaleme boli aj Židia. Veriaci z celého sveta. Boli to muži.
- Keď sa začala táto povesť, dav sa zhromaždil a bol šokovaný, pretože všetci ich počuli kázať vo svojom vlastnom jazyku.
Dunenie, ohnivé jazyky a pískanie vetrov.
Nielen dom bol naplnený, ale naplnila sa aj celá krajina.
Báli sa a zhromaždili sa, aby videli, čo sa deje.
Taký je účinok a moc Ducha svätého.
Nie je to vlažný vzduch.
Nie jemné gesto.
Ale niečo, čo kričí a duní svetom.
Otvára srdcia a mení ľud.
Učeníci v každom prípade už neboli zmätení a beznádejní.
Presne vedeli, čo sa stalo.
Prišlo vyhlásenie dobrej správy.
Toto je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Evanjelium o víťazstve života nad smrťou.
Keď ich srdcia boli plné, ich ústa sa náhle otvorili tak, aby ich šťastie a ich Vykupiteľ hovoril cez nich.
Hovoril o ich viere a nádeji.
Aby sa takto dotkli srdca publika. Kto dáva pozor, pochopí, čo hovoria.
Ľudia si navzájom rozumejú.
Dokážem si predstaviť, že Lukáš, ktorý zaznamenal zázrak, príbehy apoštolských Turíc, si bol vedomý toho, že s touto udalosťou prestala a končí Babylonská porucha. Bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzali, z ktorej kultúry a v akom jazyku hovorili.
Tu je zjednocujúca sila, ktorá je vzkriesená v Ježišovi. Viera v Krista.
Na konci príbehu Turíc hlásia, že v ten deň tam bolo 3000 ľudí.
Ľudí, ktorí našli v Ježišovi Kristovi svoju vieru.
Neuveriteľné !
Toto je iná ako ľudská sila.
Môže na tom niečo byť?
Je možné, že ľudia majú pocit, akoby fungovala aj iná sila.
Nielen ľudská sila.
To, čo sa vtedy udialo, pochádzalo od Boha.
Nie od mužov, ktorí boli ako ostatní jednoduchí galilejskí rybári. V skutočnosti na nich nebolo nič zvláštne.
Ale stalo sa niečo veľmi zvláštne.
Ľudia súhlasia s každým iným.
Začnú sa navzájom chápať.
Ľudia pozdvihnú svoje oči k Bohu.
Turičná revolúcia je preto úplnou zmenou v porovnaní s Babylonom.
Ľudia považovali svoju slávu za najdôležitejšiu.
Chceli získať reputáciu pre svoje vlastný význam a tak sa dostať do Neba. Tu však Boh prichádza z Neba do sŕdc ľudí, ktorí veria v Ježiša a uznávajú Ho ako Krista.
Musíme získavať povesť pre seba?
Spýtal som sa to na začiatku kázania. Odpoveďou je : NIE. Nemusíme.
Máme vlastné meno.
Sme pomenovaní podľa Krista.
Sme kresťania.
Sme pokrstení.
Áno, viem, že veci v každodennom živote nie vždy fungujú. Dokonca aj 2000 rokov po Kristovi, spolu ľudia nesúhlasia. Niekedy si nerozumieme navzájom a akoby nás od seba delil celý svet. Lenže teraz žijeme v dobe, keď sem prichádza veľa utečencov z celého sveta. Nielen že žijeme v "ďalekom svete", ale v našom malom mieste pobytu je naša rodina.
Prežívame to preto znova a znova.
Lebo žijeme podľa našej vízie. Sledujeme naše vlastné ciele, ktoré nie sú nevyhnutne Božími cieľmi.
Teraz na Turíce môžeme jasne povedať, že spoliehame príliš veľa na seba a ego a nepočítame s Duchom svätým.
Chceme byť slávni.
Úplne zabúdame, že už sme "superstar". Sme Božie superhviezdy, ktoré sú rozpoznané, milované, viditeľné a spomenuté. Nakoľko to bol jeden z nás, ktorý prišiel, aby nám ukázal, o čom je plnosť života.
Sme schopní urobiť všetko, čo môžeme.
Ale to, čo chceme a po čom najviac túžime - Nebo - naplnenie a skutočný život - presne to nevieme dosiahnuť.
Nebo nám je dané.
Ale k tomu, aby sme ho dosiahli, je potrebný Duch svätý.
Plody Ducha svätého sú LÁSKA, VĽÚDNOSŤ a MIER.
Prichádzajú zo srdca odhodlané a nadšené.
Ale aj rešpektujúce našu vlastnú vôľu.
Vychádzajú z vlastného rozhodnutia, vďakyvzdania a pokory. Skromnosť, ktorá je vlastnou extravaganciou (výstrednosťou) voči Nebesiam.
Extravaganciou v tom, že Kristus je náš Pán a Duch svätý náš vodca. Toto by nás malo viesť a inšpirovať.
Ak k tomu dôjde, bude nasledovať porozumenie a mier. Duch svätý nás spája.
Otvorme svoje srdce a vpusťme Krista a Ducha svätého.
Amen.
Jeho svätosť PAX Immanuel II.
máj 2018
Poznámka :
Babylonská veža (umelecky aj bábelská veža) stavba je spomínaná v Biblii v Knihe Genezis.
Zrejme sa ňou myslí zikkurat Etemenanki v meste Babylon.
Podľa Biblie sa ľudia rozhodli postaviť mesto a vežu až do neba (babylonskú vežu), aby dokázali, že ich moc je podobná moci Božej.
Bohu sa to nepáčilo, a preto rozhodol :
„pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého“ Tým sa nemohli dohovoriť a následne vežu dostavať.
Odvtedy vraj ľudia hovoria rôznymi jazykmi.
V Biblii sa babylonská veža stala synonymom bohorúhačstva a velikášstva.
Príbeh ako taký bol pravdepodobne ohlasom na babylonské zikkuraty (vrch Boha, nebeský vrch, vrch siedmych pásiem).
Niektorí tvrdia, že sa vežou myslí Etemenanki.
Ale to je dokázateľne nepravdivý príbeh.
Lebo napríklad sumerčina, akkadčina a egyptčina sú oveľa staršie ako babylonský zikkurat. Kniha Genezis však nie je historické dielo podávajúce dejiny v modernom zmysle slova ale ide o náboženské dielo podávajúce náboženské posolstvo.
