Country choice:

Cirkev Essénsko - Kresťanská, Slovensko
CEK
Slobodne sa navzájom podeliť o lásku Božiu

Vianočná kázeň 2019, PAX Immanuel II.

Milé sestry a bratia, priatelia.


Henrik Dons Christensen bol biskupom v Ribe od roku 1956 do 1980.

Raz publikoval “adventný kalendár pre rušné (búrlivé, živé) domácnosti“.

Kalendár, v ktorom možno nájsť, okrem iného aj báseň :


„Dni sú príliš krátke na to, aby sme dosiahli to, čo chceme dosiahnuť v živote.

Čo však potrebujeme dosiahnuť?

Čoskoro uvidíme, zistime, že to, čo je radosť zo života, neznamená to, čo máme, alebo čo sme dosiahli, ale to, čo sme dostali, čo rozdávame a čo dostane nás. A deň bude opäť dlhý a nevyčerpateľný.“


Sme tesne pred sviatkami.

Sme v období, keď majú ľudia (najmä matky) ešte viac práce a starostí ako zvyčajne.

Chystáme sa na štedrý večer a Vianoce.

Všetko je iné ako obyčajný každodenný čas.

Predkladám vám niekoľko dobrých rad na zamyslenie.


Radosť zo života, nie je to, čo máme, ale to, čo sme získali a čo dostane nás.


Teraz, keď sme sa dostali až sem,

musíme si uvedomiť a zreteľne vidieť,

že nie sme schopní dosiahnuť, či urobiť viac ako za posledne mesiace.

Teraz je čas, aby sme si uvedomili,

že najdôležitejšia vec na Vianoce v skutočnosti nie je to,

čo sa nám podarilo dosiahnuť,

ale to, čo získame a to čo dávame.


Dovoľte mi, s plným vedomím a najvyšším rešpektom,

spomenúť tak zvané absolútne, nevyhnutné a nenahraditeľné prvky vianočných tradícií a zvykov,

ktoré musia byť v poradí presne tak,

ako by to malo byť preto, aby Vianoce a sviatky boli skutočné Vianoce.


Nezabúdajme na to, že my sme nevynašli tie „ozajstné“ Vianoce.

Dnešný význam slova je iný ako v minulosti.

Význam je klamlivý.


Myslíte, že nebudú Vianoce, ak perník nebude upečený,

ak nemáme tradičné potraviny na stole a jeme niečo iné, ako určujú tradície ? Tradície, o ktorých si myslíme, že boli súčasťou vianočnej večere.

Alebo možno dúfame, že budeme mať tak zvane “biele Vianoce“.

A že vďaka tomu bude atmosféra ešte viac sviatočná...


Je to až príliš provokatívne v stredobode posledných hektických vianočných príprav a povedať to vlastne nie je ľahké.

Ja osobne tiež oceňujem všetky tie veci, ktoré robia sviatky „tradičnými“ Vianocami.


Ale ako kňaz, musím povedať, že je to všetko nezmysel a zbytočné.


Je tu len jedna vec, ktorá robí Vianoce Vianocami.

A to je fakt, že oslavujeme deň, keď sa v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.

V hĺbke duše a v našich srdciach (pod vplyvom všetkých obáv) však na to zabúdame.

Zabúdame na to pod vplyvom obáv, či sme zohnali všetko, či sme si spomenuli na všetko a na každého, či je to všetko dosť dobré.

Ak sú naše očakávania príliš vysoké, zabúdame často na to, že chceme niečo dosiahnuť za príliš krátku dobu.

Čakanie na to sa zdá byť neznesiteľné.

Práve preto najmä teraz, keď máme málo času, sa môže zdať, že čakanie je nepríjemné.

Čakacia doba je čas, ktorý strácame, než sa dostaneme k tomu, čo pre nás a iných niečo znamená.

Čakanie v obchodoch, v rade alebo u zubára definujeme ako čakaciu dobu.


A odrazu nám aj v kostoloch hovoria (najmä v období Vianoc),

že čakáme na príchod Vianoc.

Opakujú nám, že si túto dobu očakávania máme vážiť.


Ilustrujeme to pomocou adventného venca, ktorý má prinášať trpezlivosť.

Týždeň po týždni zapaľujeme jednu sviečku.

Prvú adventnú nedeľu ju zapaľujeme preto, aby sme si uvedomili, že sa začína Adventne obdobie a máme si vážiť 1.adventnú nedeľu.

Druhú a tretiu adventnú nedeľu svetlami označujeme, že už sme pokročili ďalej.

A všetkými štyrmi svetlami vyjadrujeme, že čakanie je u konca.


Už čoskoro budú Vianoce.


Poslednú nedeľu pred Vianocami texty evanjelia najčastejšie spomínajú Jána Krstiteľa Práve on dokonale symbolizuje Advent.

Čakanie na Spasiteľa, znamená, že čakanie je dobra vec a nie nepríjemnosť.


Advent nám pripomína, že čakacia doba je cenný a potrebný čas plný radosti a očakávania toho, čo sa bude diať.

Ukazuje, že celý náš život v istom zmysle súvisí s týmto očakávaním a že by sme preto mali byť trpezliví.

Naznačuje, že život nie je zbytočný a považovaný za pasívne čakanie.

To, v ktorom sme stáli vo fronte na pošte alebo u lekára, a čakali sme, kým prišiel rad na nás.

Čakacia doba a život je čas radosti.

Čas očakávania s povinnosťou, zodpovednosťou a vedomím toho, čo je potrebné dosiahnuť.


Ján Krstiteľ vie, že zmyslom jeho života je čakať.

Konkrétne na Spasiteľa.

Predtým, než sa vôbec narodil, sa jeho otec dozvedel od anjelov, že syn Ján pôjde pred Pánom a bude pripravovať Pánovu púť.

Čakacia doba je pre Jána čas prípravy v púšti, na brehu Jordánu.

Tam viedol ľudí k pokániu z ich omylov.


Ján krstil vodou.

A po ňom príde TEN, kto bude krstiť Duchom Svätým.

Tak sám hovoril k farizejom počas práce v púšti.

Mal svoju prácu, starostlivosť, povinnosť a úlohu.

Čakanie na príchod Krista.

Jeho úloha bola utajená a neprejavená.

Jánovo očakávanie bolo dokonalé.

Prežíval radosť. Tešil sa na deň, keď Ježiš príde k nemu.

Deň, keď Ježiš príde k nemu na breh Jordánu, aby bol pokrstený od neho – od Jána.


Vtedy bude čakacia doba Jána u konca.

Skončí v krajnom prípade vtedy, keď pokrstí Ježiša.

Krst vodou z Jordánu splní očakávanie.

A Ján tak smie ako keby odpočívať v pozadí.


Ján zmizne aj v histórii.

Dôraz tomu dá aj Jánovo uvrhnutie pred kráľa Herodesa a majestátnosť jeho uväznenia.

Nakoniec nám história ukáže Jánovu hlavu položenú pred Salome.

Aj zvodný tanec Salome pred kráľom Herodesom.


Tragický koniec tak veľkej osobnosti, akou bol Ján Krstiteľ, je aj pre neho iba potvrdením toho, že jeho čas skončil.


Doba čakania sa naplnila.

Aj náš Advent bude čoskoro u konca.


Všetky štyri sviečky na adventnom venci sú teraz zažaté.

Dúfajme, že budeme mať možnosť posedieť nad adventným vencom s horiacimi sviečkami doma v pohode domova.

Možno bude večer vonku ešte väčšia tma a tým aj svetlá budú žiariť ešte jasnejšie.

Užime si poslednú adventnú nedeľu, v láske a mieru.

Užime si ju pri 4 sviečkach, ktoré sme postupne zapálili každý týždeň ako znamenie, že veľmi skoro budú zapálené všetky svetlá aj na vianočnom stromčeku.

A stromček tak bude osvetlený.


Na stromčeku nebudeme zažínať svetlá postupne.

Nie jedno po druhom.

Zažneme všetky svetla naraz.

Potom totiž doba čakania končí. Nie pretože sa nám všetko podarilo dokončiť, dosiahnuť a urobiť tak, aby sviatky boli ako „ozajstne Vianoce“ podľa tradícií.


Doba čakania končí preto, že aj popri neustálom stresu každodenného života sa naša radosť a šťastie stanú dokonalým.

Rovnako sa Boh vždy dostane k nám so svojou dobrou správou o narodení svojho Syna.


Pripomína nám, že táto sprava a Jeho zázrak sa už dávno k nám dostali.

A že náš čas čakania sa dávno skončil.

I keď náš čas čakania rovnako tak naplnený pocitom, že je ten čas dlhý a nekonečný.


Čas čakania je jednotne naplnený vierou a nádejou.


Amen.


PAX Immanuel II.



Kalendár akcií
« Marec 2024 »
PoUtStŠtPiSoNe
26272829
1
2
3

1 akcia

03. 3. 2024 - Bohoslužba (Biskupka Novotná Natália)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29

1 akcia

29. 3. 2024 - Bohoslužba (Bajusz Zoltán)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
30

1 akcia

30. 3. 2024 - Celoslovenská Veľkonočná bohoslužba (Biskupka Novotná Natália)
Po kliknutí získate podrobnejšie informácie.
31
Copyright 2013 - 2024 © Cirkev Essénsko - Kresťanská, Slovensko