Veľkonočná kázeň 2013, PAX Immanuel II.

Milé sestry a bratia v Kristu,

pred časom vysvetľoval katolícky farár deťom na hodine náboženstva Všemohúcnosť Boha.

Tu sa vzrušene prihlásil malý chlapec.

Farár sa ho opýtal, čo chce.

„Vie Boh vo svojej všemocnosti vytvoriť všetko?“ opýtal sa.

„Áno, samozrejme.“ odpovedal farár.

„Môže vytvoriť skaly, ktoré nebude vedieť zdvihnúť sto ľudí?“

pýtal sa ten malý ďalej.

„Ale samozrejme.“  znela farárova odpoveď.

„A môže vytvoriť aj skaly, ktoré nebude vedieť zdvíhnúť milión ľudí?“

Farára chytilo nadšenie. „Ale samozrejme že to dokáže.“

„Áno, a dokáže vytvoriť skaly, ktoré nevie zdvihnúť on sám?!

Farár potvrdil: „Boh vie vytvoriť vo svojej všemocnosti všetko, aj toto.“

„No,“ povedal malý, „keď on sám nevie zdvihnúť tie skaly, potom ale predsa nie je všemocný.“

Táto malá medzihra viedla k domácej úlohe za trest a malý sa stal farárovým najneobľúbenejším žiakom, ale odpoveď nedostal.

Táto schéma sa však mohla preniesť aj do hodiny thóry s malým židovským chlapcom, alebo do školy Koránu s malým moslimom.

Aj židovstvo aj islam veria v Božiu všemocnosť.

Vieme dnes odpovedať na otázku toho malého chlapca?

Ako je to v skutočnosti s Božou všemocnosťou?

Ale toto by mala byť veľkonočná kázeň a tá určite musí pojednávať o Ježišovi a zmŕtvychvstaní....

Ale potom ten malý chlapec položí inú otázku:

„Pán farár, je Boh milujúcim Bohom?“

„Ale áno, lebo inak by nám neposlal svojho Syna aby nás spasil.“

„Ale keď je Boh všemocný, prečo nám musel poslať potom svojho Syna a nespasil nás iným spôsobom? Vlastne, môže byť Boh milujúci, keď nám pošle Syna aby tento musel takto trpieť?

Ktorý milujúci otec nechá svojho Syna tak výnimočne trpieť a nečinne sa prizerá? Nie je to perverzné?“

Farár, nahnevaný takýmito otázkami, odpovedá:

„Musel nám poslať svojho Syna aby nás spasil.“

„Prečo?“ pýta sa malý chlapec.

„Pretože sme páchali hriechy a Ježiš nám ich odobral.“

„Boh nám ale predsa dal slobodnú vôľu. Pýtal sa Boh nás ľudí, či vôbec chceme byť spasení?

Alebo nám odobral slobodnú vôľu tým, že nám jednoducho poslal Ježiša aby nás spasil?

Prečo tu Boh nasadzuje vonkajšiu silu na to, čo sám stvoril?“

Farár mlčí, pretože sám nevie odpoveď.

Tak, milé sestry a bratia v Kristu.

Tento malý chlapec kládol otázky, ktoré sú veľmi logické a zasievajú v nás pochybnosti.

Je Boh všemocný alebo predsa nie?

Ignoroval našu slobodnú vôľu, tým že nás spasil cez Ježiša?

Kto vie tie odpovede?

Vie ich ten malý chlapec!

Áno, Boh je všemocný!

Tajomstvo odpovede tkvie v niečom inom.

Boh je totiž nielen všemocný, ale aj mnohotvárny!

Takže Boh môže časť seba poveriť aby vytvorila skaly, pretože táto časť – a len táto časť – ich nevie zdvihnúť.

Ale mnoho iných častí Boha to dokáže – keď to On chce.

A ako je to teda s Ježišom, jeho utrpením a našou slobodnou vôľou?

Odpoveď na tieto otázky siaha oveľa hlbšie akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Boh nikdy nezasiahne do zákonitosti, ktoré vytvoril on sám!

Nikdy!

Pri otázke o našej slobodnej vôli sa síce zdá, že Boh sa tu nedrží svojich vlastných pravidiel, ale tkvie to v niečom inom.

Otázka, ktorá stojí ešte pred touto otázkou a odpoveďou na ňu, znie:

„Musíme my ľudia vlastne byť spasení od našich hriechov?

A vlastne, jestvujú vôbec hriechy?“

Keby k nám Boh poslal Ježiša, aby nás spasil od našich hriechov, tak by naozaj asi sám seba doviedol do absurdnosti, v ktorej nás bez toho, že by sa nato opýtal pred niečo postavil a tým by napadol nám od neho danú slobodnú vôľu.

Keďže toto by Boh ale nikdy neurobil, zostáva otázka:

Čo teda Ježiš urobil?

Ježiš nás nemohol spasiť od niečoho, čo vôbec neexistuje.

Pretože „hriechy“ sú vymysleným pojmom. My ľudia nehrešíme, ale konáme omyly na našich životných cestách!

Omyly nie sú nijakými hriechmi! Takže Ježišove skutky neboli ani spasením od hriechov!

Čo to potom bolo?

Ježiš k nám musel prísť ako časť Boha, a týmto príchodom sa stal aj časťou nás ľudí. Aj on sám sa neustále nazýva „Synom človeka.“

Len ako naša súčasť mohol splniť svoje poslanie. Aby bol týmto „človečenstvom“, musel ale aj zakúsiť naše utrpenie, aby sa týmto utrpením mohol s nami úplne indentifikovať.

Len takto, ako úplný človek, mohol priniesť nové radostné posolstvo od milujúceho Otca.

Keby nebolo tohto utrpenia, ľahko by sa na to jednoducho zabudlo. Len utrpenie a jeho prekonávanie Ho urobilo pre nás ľudí vzorom.

Ježiš nám ukázal iný pohľad na Boha! Ďaleko od obrazu trestajúceho Boha a smerujúc k milujúcemu Otcovi.

Boh nechcel byť v chápaní ľudí Bohom trestajúcim. Chcel, aby sme pochopili, že On je našim milujúcim Otcom a my Jeho deťmi.

Veľká Noc teda nieje len sviatkom Zmŕtvychvstania Ježiša ale takpovediac aj narodeninami nás ľudí ako Božích detí.

Ďakujem, Ó, Pane, že si nám poslal svojho Syna, aby nám dovolil rozpoznať, že sme Tvojimi deťmi a Ty našim milujúcim Otcom.

Amen.

PAX Immanuel II.