Vianočná kázeň 2015, PAX Immanuel II.
Milosť s vami a Mier – od toho, ktorý je tu, ktorý bol a ktorý prichádza: Ježiš Kristus.
Amen.
Milé sestry a bratia v Kristovi,
Vianocami slávime dobrodružstvo ľudského bytia. Ženy a muži už stáročiami pred nami spájali Svätú noc s Dňom človeka. 24. December je dňom „Adama a Evy“. Tieto mená majú rovnaký význam pre celé ľudstvo. „Adam“ znamená prosto „človek“, vlastne „pozemšťan“. Človek: Zemou prijatý, jedno pozemské bytie. „Eva“ znamená: Matka živých.
Človek: Život prijať a život podať ďalej. Až potom, keď budú obe mená pomenované, dostane v skutočnosti celé ľudstvo jedno meno.
Ľudské bytie je iba vo dvojici. Tým už začína dobrodružstvo. Vianocami slávime dobrodružstvo ľudského bytia. Lukáš to vyjadruje, čo najjednoduchším spôsobom, vo svojom vianočnom príbehu: A Mária porodila svojho prvého syna a zavinula ho do plienok a položila ho do jasličiek. Tak elementárne začína ľudstvo: Narodili sme sa, bolo na nás priateľsky pozreté a boli sme nežne pohladení, ochránení pred chladom a špinou.
Tak sme v tomto veľkom šírom svete dostali svoje vlastné malé miesto. Tak by to prinajmenšom malo byť. Ale nie je tomu vždy tak. Boli sme pre svet aj nikým – a pre niekoho sme boli svetom. Predsa však, keď život, ktorý príde na svet nechránený, môže byť ochrana odopieraná?
Potom vznikne vo svete hlboká prasklina, hoci by aj ostala nepovšimnutá.
Tak samozrejmé, tak elementárne: A ona porodila svojho prvého syna a zavinula ho do plienok a položila ho do jasličiek. Privádza nás táto elementárna, táto pôvodná spomienka na vlastné začiatky – na svätý večer k dieťaťu v jasličkách?
Pre dieťa bývajú Vianoce vždy pekné – samozrejme, kvôli darčekom, svetielkam, piesňam, samozrejme kvôli rodinnej blízkosti, aj keď táto radosť môže byť zároveň aj záťažou.
Predovšetkým, keď sme boli deťmi, boli pre nás Vianoce veľmi pekné, pretože sa v dieťatku v jasličkách zrkadlilo naše vlastné dieťa, ešte raz náš vlastný nový začiatok: boli sme schopní rastu, potrebovali sme potravu a boli nasýtení, boli sme chránení a stali sa samostatnými, hľadali sme miesto v srdci tých, ktorým sme boli zverení, a našli sme ho; oni majú, nech už medzitým prišlo do toho čokoľvek, teraz miesto v našich srdciach.
Na základe tejto spomienky sa zavše primieša aj smútok – smútok nežitého a nepodareného života.
Vianocami slávime dobrodružstvo ľudstva. V skutku je to dobrodružstvo, byť človekom: nájsť cestu medzi šťastím a nešťastím, medzi dôverou a zúfalstvom, medzi láskou a nenávisťou, medzi nežnosťou a násilím, medzi nádhernými myšlienkami a perverznými fantáziami, medzi nezištnou humanitou a organizovanou nehumánnosťou, medzi ochotou pomôcť a terorom, a to všetko vo všetkom: rozprestreté medzi narodením a smrťou.
A ona porodila svojho prvého syna a zavinula ho do plienok a položila ho do jasličiek; pretože v nocľahárni nemali žiadnu izbu. Jasličky, kŕmny žľab pre dobytok a žiadnu izbu v nocľahárni! To znamená ohrozenie ľudského bytia: ťažký svet. Uľahčujeme my svetu okolo nás ? Aké ťažké to máme často sami so sebou? Dobrodružstvo ľudského bytia je premenlivá, riskantná hra – rovnako výnosná ako vysoké riziko straty, hlboká spokojnosť a priepastná citová rozrušenosť zároveň. Radosť a strach v jednom. Je nejaké riskantnejšie dobrodružstvo než ľudské bytie?
Boh samotný sa púšťa do tohto riskantného dobrodružstva. Áno, v ľuďoch riskuje Boh sám seba. Od počiatku je ľuďom zverená sloboda, ktorá im dáva priestor pre veľké výkony, ktorú však môžu zneužiť ako zločin – rovnako ako Kain na svojom bratovi Ábelovi, alebo ako predtým ešte Adam a Eva na Bohu. Do tohto rizika sa púšťa Boh, lebo človek nie je žiadnou bábkou, ale partnerom – „iba trochu nižší ako Boh“, ako je to v Žalme 8. Boh kladie dôraz na samostatnosť človeka – až po "nie" sebe samému. Toto „byť človekom“, ktoré je schopné protikladov, áno, to že sa vo svojom vlastnom protiklade môže obrátiť, je dokonca Boha hodné stať sa človekom.
A ona porodila svojho prvého syna a zavinula ho do plienok a položila ho do jasličiek; pretože inak nemali žiadnu izbu v nocľahárni. To je Boh, hovorí kresťanská viera, ktorý tu v tomto dieťati prichádza na svet. Vystavuje sa ľudskému bytiu bez výhrad, vo všetkej životnej istote a vo všetkej stratenosti. Celý život Ježiša je Bohom riskované ľudské bytie – od jasličiek až ku krížu.
Ježiš Kristus: človek pre Boha a Boh pre nás ľudí.
V tomto čase opäť na seba narážajú náboženské predstavy: Čo je charakteristické, nezameniteľné na kresťanskej viere? Jednou nezameniteľnou črtou je, že aj my poznáme dôstojnosť, vznešenosť a nedostupnosť Boha, ktorá sa nás často týka a sa nám prieči, že Boh v kresťanskom zmysle však nie je nevďačným despotom v Nebi, ale prichádza blízko k nám tak, ako k dieťaťu v jasličkách, sprevádza nás ťažkými cestami a spolu s nami vytrvá hlboko v dobrodružstve ľudského bytia, v sporoch a nesúzvukoch – ako milujúci otec. Tak pôsobí Boh v našom živote.
Nemusíme objaviť ľudské bytie, ale môžeme ho nájsť – ako je to mienené Bohom a ako nám to robí dobre. Narodenie Ježiša skrze Máriu je spätý s dňom „Adama a Evy“, aby sme v Ježišovi Kristovi spoznali nového Adama a v Márii novú Evu.
Adam: človek vo svojich putách – Ježiš: pre skutočné ľudské bytie oslobodený človek.
Napriek svojmu tiesnivému začiatku, ku ktorému patrí aj Herodesova kliatba smrteľnej eskadróny, sa držal toho, že to, čo vidím pred očami, čo môžem chytiť a čo mi je osožné, nie je v žiadnom prípade všetko; ako pri darčekoch: na nich je najdôležitejšia Láska stojaca za nimi.
On sa pridŕžal toho, že hodnota jedného človeka smeruje nad jeho dielo a každému človeku prináleží úcta a pozornosť. Jeho cesta od jasličiek ku krížu je jediným znamením oslobodeného človeka, ktorému prináležia tieto tri životné pravdy:
- Nepotrebuješ sa prepínať v boji o svoje vlastné Ja. V Ježišovi, ktorý bol Kristom, si Boh vzal na seba úsilie byť človekom. Na konci sa počíta to, čo si ty sám od neho ponecháš. Nechaj teda Boha žiariť v tvojom živote, aby si ty sám zažiaril v pravom svetle.
- Nemusíš byť najskôr dobrý, aby si bol milovaný. Ty si dobrý preto, lebo už si milovaný. Aj keď sa ti niečo nepodarí, podieľaš sa na živote Boha. Prestaňte sa preto, navzájom obviňovať a robiť sa zodpovednými pre všetky nedostatky.
A tretia pravda:
- Pre mier neexistuje žiadna skutočná alternatíva. Samotný mier je vážna záležitosť. Násilie môže síce násilie zahatať, a my si často ani nevieme inak pomôcť, ako teraz proti teroru. Ale žiadne násilie nie je v stave násilie premôcť. Vieme, že tí ktorí prehrali, naozaj nedokážu poskytnúť mier. Iba podiel všetkých na dare života a daroch života môže garantovať ľudskosť, áno ľudské bytie.
Preto je tak veľmi dôležité, si vyjasniť: Žijeme ako ľudstvo v jednom svete!
Od 1. Januára 2002 máme v častiach Európy, v ktorých sotva pred 80 rokmi vládla hrozná vojna, Euro. Spoločenstvo však ešte musí rásť iným spôsobom. Ježiš vo svojej kázni na Hore hovorí trochu inými slovami: Blažení v cieli svojho života sú tí, ktorí sprostredkúvajú mier, pretože sa budú volať Božími Deťmi.
Ježiš hrá ďalej svoju pieseň, ktorú mu pri jeho narodení intonovali anjeli: Česť buď Bohu na výšinách a mier na Zemi. Ako často sme už toto počuli?! Môžeme to ešte počuť?! Čím by však bolo ľudské bytie bez vízie mieru? Teraz, keď sme znova zapletení do vojenských obchodov, je volanie po mieri o to dôležitejšie. Práve dokonca náboženstvo lásky ako Islam je zneužívané na spáchanie hrozného činu, pretože Korán ľudia nepoznajú, je nepochopený, alebo nie je vážený, a takto vlastnému náboženstvu škodia. Často sa my sami vieme brániť iba zbraňami. Takže, už musí prísť zvonka hlas, sila , ktorá túto víziu v nás obnoví:
Anjeli – vzhľadom k strate mieru v mimoriadnom rozsahu, hneď všetkých nebeských zástupcov vojsk, oni nás potom k tomu hneď zavolajú, čo samotné je hodnotným životným cieľom.
Pri Ježišovi je rozhodujúce, čo ľudské bytie naozaj znamená, čím môže byť. Dieťa v jasličkách sa nás pýta, ktorým spôsobom, ktorým smerom sa pri dobrodružstve ľudského bytia chceme podieľať. Prosí a láka nás, naozaj niečo riskovať, naozaj niečo nasadzovať.
Poďme spoločne spievať Zemi,
aby skrze jedy alebo zbrane
nebola zločinne a slepo zničená.
Ty, ó Bože, si ju stvoril!
Prosíme Ťa, aby Zem,
ktorú si nám dal do opatery,
zažila ešte naše deti.
Ježiš trpel pre ňu nesmierne!
Bojujme za Zem,
aby sa človek stal pre svoje rastliny, zvieratá, namiesto
prekliatia, Požehnaním.
Bože, nech nás Tvoj Duch poháňa a vedie!
Nechaj nás na Zemi tancovať
a zo srdca dôverovať predpovedi,
že raz ešte bude Kráľovstvom Božím,
kde zazrieme dobro a mier.
Amen.
A Mier Boží, ktorý je vyšší než všetok ľudský rozum, nech zachová Vaše srdcia a vedomie v Kristovi - Ježišovi. Amen.
Milosť s vami a Mier – od toho, ktorý je tu, ktorý bol a ktorý prichádza: Ježiš Kristus.
Amen.
PAX Immanuel II.
