Kázeň k sviatku CEK, PAX Immanuel II.
Milosť a mier nech je s Vami, skrze Boha, nášho Otca a Pána a Ježiša Krista.
Amen.
Pane, Boh sveta! Neexistuje žiadne Tebe podobné stvorenie, ani hore na Nebi, ani dole na Zemi. Ty z celého srdca udržuješ nové spojenectvo a milosrdenstvo pre Tvojho služobníka, ktorý pred Tvojou tvárou putuje.
Ale mal by Boh naozaj bývať na Zemi? Hľa, ani Nebo, ani Nebesá Ťa nedokážu pojať a udržať, ako by to mohol dokázať jeden postavený dom?
A predsa, obráť sa k modlitbe a prosbe Tvojho služobníka, môj Pane, Bože, aby si počul jeho orodovanie a modlitbu, dnes, tu pred Tvojou tvárou: maj oči otvorené a dňom i nocou sleduj nás zhora nad miestom, o ktorom si povedal: „Postav môj chrám na tejto skale a nech je tam moje meno!". Vypočuj si spolu s Máriou, matkou Tvojho Syna, modlitbu, ktorú sa na tomto mieste modlí Tvoj služobník.
POŽEHNANIE
Chvála Pánovi, ktorý zaobchádza s ľuďmi tak, ako to sľúbil. Nech je Pán, náš Boh, s nami tak, ako bol aj s našimi otcami!
On nás neopustí, neodtiahne od nás ruku.
Nech sa k nášmu Pánovi dostanú tieto slová, ktorými prosím Pána, dňom i nocou, aby súdil spravodlivo tých, ktorí ho každý deň milujú a aby všetky národy na Zemi spoznali, že Boh je náš Pán a okrem neho nie je nik iný.
Milé sestry a bratia!
V týchto dňoch oslavujeme 50. výročie oficiálnej existencie našej Cirkvi. V skutočnosti však Cirkev existuje už viac ako 2300 rokov, konkrétne od čias, keď veľkňaza Samuela navštívil v púšti archanjel Gabriel.
Gabriel priniesol Samuelovi správu, že má založiť nové cirkevné spoločenstvo, Essénov. Z tohto spoločenstva mal neskôr vzísť Mesiáš, Ježiš. Aj sa to tak stalo a od toho času začalo kresťanstvo rásť.
Osud kresťanstva sa však dostal do rúk ľudí. Cirkvi urobili z ľudí otrokov a zarábali na nich, a robia to až dodnes.
10. júna 1971 sa z rôznych náboženstiev zišlo niekoľko ľudí s cieľom založiť novú Cirkev, resp. aby jednu dávnu cirkev oživili: Cirkev Essénsko- Kresťanskú.
Slovo „kresťan“ pre nás znamená, že vítame všetkých, ktorí žijú kresťanským spôsobom. Srdečne vítame každé náboženstvo, ktoré je postavené na kresťanských základoch a dodržiava desatoro prikázaní.
Naša cirkev nemá žiadne konkrétne náboženské budovy. Sú kostoly potrebné?
To sa spýtal už aj Šalamún vo svojej modlitbe pri vysvätení kostola:
"Ale určite by mal Boh prebývať na Zemi? Hľa, ani Nebo, ani celé Nebesá Ťa nedokážu pojať a udržať, ako by to dokázal nejaký postavený dom?“
Niet pochýb o tom, že Boh je väčší ako ktorýkoľvek dom a Jeho prítomnosť nie je viazaná na budovy. Raz jeden židovský rabín veľmi názorne povedal o Jeruzaleme, ich svätom meste toto: "Je samozrejmé, že Boh je všade. Ale On je ako pulz človeka. Ten je tiež všade, ale na niektorých miestach ho je cítiť viac“.
Tento pulz by sme mali byť schopní cítiť najjasnejšie v sebe. Toto nám dokazuje, že všetci sme Božie deti a nosíme ho v sebe.
Keď som v roku 1971 mohol byť pri zakladaní Cirkvi, bolo to presne na moje 21. narodeniny. Nikdy by ma nenapadlo, že o 29 rokov neskôr ma zvolia a vysvätia za prvého človeka tejto jedinečnej cirkvi medzi náboženstvami.
Nemal som o tom tušenie ani vtedy, keď som sa v roku 1980 počas rozhodujúcej skúsenosti stretol s archanjelom Gabrielom, ktorý stál predo mnou v ľudskej podobe. Vtedy mi trochu záhadným spôsobom povedal proroctvo: jedného dňa privediem k životu niečo pre Boha, čo sa potom rozšíri do celého sveta. Dnes už viem, čo tým myslel.
Ako som už spomínal, v tom čase to bolo pre mňa nepredstaviteľné. V roku 2000 bola naša Cirkev v akomsi hlbokom spánku a mojou úlohou bolo uzavrieť nové spojenectvo s Bohom, vdýchnuť nový život do Cirkvi. Na to som potreboval mužov a ženy, v ktorých rovnako, ako vo mne, horel oheň pre Boha a ktorým ich zaviazanosť Bohu dala krídla. Boh priviedol ku mne tieto ženy a týchto mužov . Niektorí z nich urobili svoju prácu a potom šli ďalej vlastnou cestou. Iní tu skutočne zostali a dodnes zastávajú svoje miesto.
Srdečne ďakujem všetkým, či už odišli alebo sú tu, veď sme prítomní už v 30 krajinách!
Ako sa to všetko v budúcnosti vyvinie? Neviem. Čas, v ktorom dnes žijeme, to neumožňuje. Nechajme sa viesť Duchom Svätým.
Pán je pred nami, aby nám ukázal správnu cestu.
Pán je pri nás, aby nás vzal do svojho náručia, a tak ochránil pred nebezpečenstvom.
Pán je za nami, aby nás chránil pred zákernosťou zla.
Pán je v nás, aby nás utešil, keď sme smutní.
Pán je pod nami, aby nás chytil, keď spadneme.
Pán je nad nami, aby nás požehnal.
Bože, požehnaj a chráň nás! Poznamenaj nás Tvojím menom, ako poznávacím znakom Tvojho Syna, ktorý ukazuje, že patríme Tebe!
Daj, nech z našich očí vyžaruje Tvoja žiara, aby sme kráčajúc v Tvojich šľapajach mohli velebiť Tvoje meno.
Požehnaj a chráň nás teda, dnes a vždy!
Amen.
PAX Immanuel II.
